Tanečná skupina CLIS – úspech za úspechom

O činnosti skupiny, hlavne v období pandémie, sme sa rozprávali s vedúcou skupiny Ivetou Baloghovou.

Kedy vznikol CLIS a koľko má dnes členov?

Skupina CLIS vznikla v roku 1990 v Senici. Od roku 2000 pôsobíme v Galante a od roku 2010 aj v Dunajskej Lužnej.  Na otázku, koľko máme členov, je dnes ťažké odpovedať. Každý mesiac inak. Rodičia počas pandémie deti odhlasujú, prihlasujú... Vždy podľa opatrení a podľa toho, ako sú oni nastavení doma... Nie každý má možnosť využiť naše online tréningy a nie každý to chce... Ale som hrdá, že spolu s mojimi lektormi sa nám podarilo udržať skupinu tak, že sme „prežili“... A k dnešnému dňu máme v našich pobočkách, i napriek pandémii, okolo 150 členov.

Počítate ďalej s nárastom?

To nezávisí len od nás. Uvidíme, ako to bude v nasledujúcej sezóne. Ale áno – už teraz prebiehajú nábory a hlásia sa nám nové deti. A aj tie, ktoré počas korony odišli. Úprimne sa z toho tešíme.

To je skvelá správa. A ako sa vám podarilo udržiavať tanečnú skupinu v týchto neľahkých časoch?

V marci 2020, keď nám prvýkrát oznámili, že musíme pozastaviť činnosť, sme si mysleli, že to potrvá ako bežné chrípkové prázdniny... 1-2 týždne. Ale všade sa písalo o hrozivých scenároch... Tak sme si povedali, že nebudeme čakať so založenými rukami a spustíme online tréningy (vlastne už 6 dní po prvom uzavretí).

Boli sme nabudení, pretože sme mali po prvom výročnom koncerte a mali sme plánované na rok 2020 ešte ďalšie dva. Začali sme opakovaniami a čistením choreografií... Veď sa blížilo aj súťažné obdobie. Nikto by vtedy nepovedal, že nebude (a vlastne nie je ani v tomto roku). Keď sa po 2-3 týždňoch nič nelepšilo, báli sme sa, že deti stratia záujem a začali sme vymýšľať pre ne rôzne výzvy a súťaže. Veľmi nám pomohlo, že sme prijímateľmi 2% a že sme získali aj dotáciu. Zadovážili sme obrovské množstvo cien, ktoré deti vyhrávali alebo získavali v žrebovaní za naše výzvy a tréningy. Medzi naše súťažné výzvy patrili: Klauniáda, Súťaž choreo - vlastné sólo/duo, Lietame v oblakoch, Tancuje celá rodina, Pijeme zdravo... a mnoho iných. Toto sme stihli v prvej vlne a všetko bolo oceňované... Potom prišli uvoľnenia, jún na sálach a v lete tábor. Zdalo sa nám, že korona je minulosťou. Druhú vlnu sme čakali – ale verili sme, že to bude max. mesiac.

Ale druhá vlna prišla a bola oveľa dlhšia. Bolo to náročnejšie?

Určite áno... V septembri sme spravili nábor a mali sme okolo 240 prihlásených. Trénovať sme začali vonku – do sál nás opäť nepustili. Ale tešili sme sa, že to vieme riešiť na ihriskách, a že než sa pokazí počasie, bude všetko za nami. Nestalo sa. A tak sme sa borili s otázkou, čo ďalej. Na ceny sme už peniaze nemali. Bolo treba zabezpečiť lektorov a v neposlednom rade prenájom a zariadenie našej novej sály v Dunajskej Lužnej. Začali sme teda učiť novú choreografiu každú vekovú kategóriu – opäť online. Najprv super, ale opäť naše deti začali postupne stagnovať a strácať záujem, niektorí sa odhlasovali. Bolo treba motivovať – a tak sme na december pripravili tanečné adventné kalendáre. Tie mali úspech. A tiež sme natočili film – 20-minútový dokument „Tancujem aj doma“ – našu výpoveď o tom, ako sme prežili koronu. Opäť sme si mysleli, že dlhšie ako do polročných prázdnin to už predsa trvať nemôže. Ale pandémia pokračovala a opäť bolo treba vymyslieť novú motiváciu.

Počuli sme, že ste vymysleli aj krásny charitatívny projekt.

Áno. Naša marcová výzva „Pomáhame tancom“ nám vyšla úžasne. Podporili sme rodinu, ktorá to veľmi potrebovala, sumou 1287 eur.

Takže ste rozdávali peniaze? V čom to spočívalo?

Áno, rozdávali. Ako som už spomínala, sme prijímateľmi 2%, a keďže sa minulý rok posúvali termíny, tak nám v marci nabiehali peniažky, za ktoré sme rodičom nesmierne vďační, a s ktorými sme vlastne už v tomto období ani moc nerátali. Začalo to tým, že sme opäť chceli motivovať a odmeňovať naše deti … Chceli sme vymyslieť nejaké nové ceny, ktoré by aj zaujali… Ale všetko tu už bolo (tričká, mikiny, perá, dáždniky, legíny, hrnčeky…). Chcelo to niečo nové. Veď naše deti to už ani nevnímali ako niečo super a iné. Majú šťastie, majú skvelých rodičov a majú všetkého viac-menej dostatok…

Rozhodli sme sa teda pripraviť projekt ‚Pomôž svojim tancom!‘ a dať tak pocit našim deťom, že ich práca a vytrvalosť má význam a môže dokonca niekomu pomôcť. Chceli sme ich naučiť, že podeliť sa a pomôcť inému môže priniesť oveľa lepší pocit ako pri výhre trička v našom žrebovaní (aj keď vieme, že aj to má svoje kúzlo). Vďaka pomoci lekárov z TETIS-u a sociálnych pracovníkov z Dunajskej Lužnej som vybrala rodinu (sú to náhradní rodičia, ktorí okrem svojho syna majú dve deti v starostlivosti), ktorej sme chceli pomôcť s financovaním potrieb, ktoré vyplývajú zo starostlivosti o hendikepovanú, sedemročnú Barborku. A tak naše deti začali opäť online trénovať s nami naplno a s chuťou pomôcť. Za každý odtrénovaný tréning mohli získať 1 euro pre Barborku – a táto výzva trvala v marci celé 4 týždne.

Podarilo sa vám vytancovať 1287 eur, čiže to bolo 1287 odtrénovaných tréningov?

Presne tak. Bol to krásny pocit, že sa vieme mobilizovať pre dobrú vec. A veľmi som sa tešila, že i starosta obce Dunajská Lužná Štefan Jurčík a primátor mesta Galanta Peter Paška vstúpili do nášho projektu a spoločne sme spolu s vedením OZ Clispro a Barborkou poslali všetkým našim zapojeným tanečníkom ďakovné listy s krásnou fotkou. Zaslúžili si to.Potom sme ešte chvíľu bojovali online, s niektorými šikovnými deckami sme skúsili aj jednu online súťaž – získali sme 1x zlaté a 4x strieborné umiestnenie, a teraz sa už tešíme, že sme opäť spolu na sále. Len veríme, že scenár sa už opakovať v takomto rozsahu nebude. Teraz už žijeme budúcnosťou a hľadáme všetky deti od 5 do 18 rokov, ktorí sa k nám chcú ešte pridať.

Kde a ako sa môžu záujemcovia prihlásiť?

Najlepšie je nás kontaktovať mailom, kde napíšu rodičia zopár viet o svojom dieťati. Meno, vek, triedu v škole, či sú z okolia Galanty alebo Dunajskej Lužnej a či už dieťa má aj tanečné skúsenosti (napr. v inej tanečnej škole) – ale nemusí ich mať.

Naša mailová adresa je: info@clis.dance.

V čom vidíte úspech vašej skupiny aj počas pandémie?

Ak by som sa mala vrátiť k titulku tohto článku CLIS – úspech za úspechom, tak dnes určite poviem, že úspechom je udržať počas krízy čokoľvek - prácu, firmu, tanečnú školu, vzťahy, rodinu... Tá naša Clis Dance Family to zatiaľ zvláda a som na to patrične hrdá. No je to zásluha každého z nás, a preto veľká vďaka patrí mojim lektorom: Miroslavovi „Spunkey“ Baloghovi, Marcela Ondrejkovej, Natálii Baloghovej a Lucke Farárovej za ich prístup k deťom, za vytrvalosť a kreativitu. Bol to naozaj náročný rok a som vďačná, že ich mám. A tiež veľká vďaka rodičom a deťom, ktorí napriek ťažkej situácii zotrvali a tak si teraz môžme povedať: „Zvládli sme to“! Teda aspoň... zatiaľ.