Kompostovanie predstavuje spôsob ako predchádzať vzniku odpadu, alebo inými slovami povedané, predstavuje spôsob ako obmedziť tvorbu odpadu. Výsledkom domového a záhradného kompostovania je „domáci“ kompost, ktorý v prípade ak je aplikovaný na vlastný pozemok a nie je predmetom predaja, nepodlieha ani povinnosti registrácie v zmysle zákona NR SR č.136/2000 Z.z. o hnojivách v znení zákona NR SR č. 555/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z.z. o hnojivách.
Kompostovanie je v prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej odčerpali.
Ušetríme tak miesto na skládke, lebo bioodpad tvorí veľkú časť komunálneho odpadu, až 30 - 45 %, ušetríme tiež poplatky za odvoz odpadu. Ako sa kompostuje? Na prípravu kompostu sa používajú rozličné rastlinné zvyšky vrátane drevnej hmoty, ktoré zmiešavame s pôdou v pomere 5:1. Pôda obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré podporujú rozklad organickej hmoty a jej premenu na humus. Ideálnym doplnkom kompostu je maštaľný hnoj a rašelina, ktorá v komposte udržiava potrebnú vlhkosť. Kompost zakladáme na zatienenom mieste, v období sucha ho pravidelne zavlažujeme vodou. Po založení kompostu vnútri rýchlo stúpa teplota, ideálna je 35-40 stupňov Celzia, pri ktorej sa vytvára najviac humusu. Povrch kompostu pokrývame pokosenou trávou alebo iným rastlinným materiálom. Optimálne rozmery pre udržiavanie kompostu sú šírka do 2m a výška asi 1m. Dĺžka môže byť ľubovoľná. Aspoň 1krát do roka kompost prehadzujeme, aby sme ho prevzdušnili a premiešali. Tým urýchlime jeho dozrievanie.
Materiál vhodný na kompostovanie:
Materiál nevhodný na kompostovanie: