Navigácia

Obsah

Komentár - Výzvy pre budúce vedenie mesta

Typ: ostatné
V našom meste sa už žiaľ niekoľko volebných období nevenuje dostatočná pozornosť koncepčnému a plánovanému zároveň perspektívnemu rozvoju mesta...

 

Úvod: v našom meste sa už žiaľ niekoľko volebných období nevenuje dostatočná pozornosť koncepčnému a plánovanému zároveň perspektívnemu rozvoju mesta a pomaly si zvykáme na každoročnú opravu komunikácií chodníkov parkovísk a osvetlenia, nanajvýš na výstavbu rodinných domov a opravu technickej infraštruktúry, čo býva hlavnou náplňou starostov a poslancov v malých obciach. Chcel by som vo svojom príspevku poukázať na mnohé nedotvorené časti nášho mesta bez koncepcie, ktorá je najdôležitejšou súčasťou zdravého a fungujúceho organizmu mesta a komplexnej tvorby nášho životného prostredia. Budem sa pritom snažiť nielen poukázať na nedostatky, ale načrtnúť aj riešenia, ktoré tu mnoho rokov absentovali.

Trochu z histórie: väčšina podobných slovenských miest má svoje začiatky už v stredoveku. Centrum mesta bolo vtedy najrušnejším miestom, pretože sa všetky jeho dôležité funkcie odohrávali na jednom, pomerne malom priestore. Sústreďovalo sa v ňom bývanie, hospodárska činnosť, obchody, trhy gastronómia, služby i zábava. Tento model sa formálne zachoval až do 60. a 70. rokov minulého storočia. V tom čase sa v súvislosti s industrializáciou a vývojom výstavby začal masívny príliv obyvateľstva z vidieka do miest, lebo väčšie mestá boli pre ľudí množstvom pracovných a životných príležitostí. V tom čase už nebolo možné udržať všetky funkcie mesta v jednej zóne a vytvorili sa sídliská, so svojou najnutnejšou vybavenosťou. V našom meste nastúpila necitlivá veľkoplošná asanácia (búranie) bez hlbšieho preskúmania historickej a architektonickej hodnoty zbúraných objektov najmä v centre mesta, nahradená bola sídliskami, ktoré boli navyše ozdobené masívnymi „obeliskami“ doby – modernými obchodnými centrami, sídlami mocenských inštitúcií, ideologickými súsošiami a veľkorysými námestiami. Som rád, že od roku 1976, keď som začal v našom meste pôsobiť už nezbúrali žiadnu z historických stavieb a tak boli zachránené stavby ako je Vlastivedné múzeum, Renesančný kaštieľ, objekt Rímskokatolíckej fary, budova niekdajšieho súdu, bývalá Ľudová banka s meštiackym domom, ktoré solitéry pripomínajú zašlú slávu Hlavnej ulice a jej okolia.

Súčasnosť: žiaľ v poslednom období rozvoja nášho mesta (od roku 1989) sa nedáva oblasti koncepčného rozvoja mesta dostatočná vážnosť. Základom každého poriadku sú pravidlá (regule), ktoré by mali definovať predovšetkým zmysel a ciele činností v území (víziu), spôsoby ako sa dá k týmto cieľom dopracovať a pritom je dôležité definovať aj neprípustné činnosti, ktoré môžu tieto ciele ohroziť. Územný plán mesta okrem iných cieľov stanovuje reguláciu funkčného využitia a priestorového usporiadania územia mesta. Napriek tomu , že máme pomerne kvalitný územný plán, tento sa mnohokrát v minulosti a žiaľ aj teraz porušuje zmenami a doplnkami, ktoré nerešpektujú základné koncepcie rozvoja mesta. Mnohé iné podobné mestá majú spracované koncepcie obchodu a služieb, koncepciu cestovného ruchu rekreácie a športu, dopravný generel s riešením plynulej dopravy, ale aj dopravy statickej (parkovanie vozidiel), cyklotrás a peších priestorov, ďalej koncepcie na rozvoj kultúry, či koncepciu reklamných plôch. V našom meste akútne chýbajú územné plány zón, ktoré by podrobnejšie analyzovali a riešili jednotlivé časti mesta. Naviac už dlhé roky chýba profesionálna činnosť hlavného architekta mesta, ktorý by tieto regulatívy dával do života, ako aj činnosť profesionálne a odborne zdatnej komisie výstavby .

Námety a riešenia:

Koncepcia centrálnej mestskej zóny: vymedzenie tejto zóny je potrebné zúžiť na územie pozdĺž Hlavnej ulice a nie je možné do tohto územia začleniť okolité sídliská ako Revolučnú štvrť, sídlisko SNP, Novú doba a Zorničku, nakoľko na CMZ sa vzťahujú úplne iné regulatívy ako na obytnú zónu. Urbanisticky je dôležité dotvoriť Hlavnú ulicu chýbajúcimi v minulosti zbúranými objektami, aby tieto opäť vytvorili súvislú uličnú zástavbu. Medzi dvomi kruhovými objazdami bude potrebné vytvoriť postupne z Hlavnej ulice pešiu zónu s priestormi pre služby, obchody, relax a oddychovú zeleň.

Predstaničný priestor: súčasný chaos s parkovaním osobných vozidiel pred žel. stanicou v priestoroch nákladištia pri koľajniciach a pred Tescom je neúnosný. Je potrebné postupne vykúpiť územie rodinných domov s veľkými pozemkami až po Úrad práce a obstarať územný plán zóny, ktorý by vyriešil dôstojnú autobusovú stanicu so zázemím , logickou dopravou a plochy pre statickú dopravu, vrátane peších nástupov cestujúcich.

Galanta – Kolónia: je typická výstavba bez základnej koncepcie najnutnejšej občianskej vybavenosti a verejnej zelene. Aj na toto územie potrebuje mesto obstarať územný plán zóny, ktorý by okrem parciel rodinných domov a štvorbytoviek zabezpečil dostatočnú primárnu vybavenosť ako sú cyklotrasa , chodník pre peších, dostatočnú rezervu pre rozvoj športu a rekreácie, obchody, služby a predškolské zariadenia. Mesto napríklad nemá plochy pre korektné umiestnenie kolotočov, cirkusov a miesto pre organizovanie väčších hapenningov. To všetko sa deje priamo v meste na parkoviskách , pred OD Kaufland, na Hlavnej ulici, či v mestskom parku. Naozaj nedôstojné!

Rozvoj severnej časti mesta: táto časť mesta nemá ucelene riešenú dopravu. Akútne chýba prepojenie sídliska Galanta – West a sídliska Sever a dopravné prepojenie až na cestu III/507 smer Sereď s výhľadom na obchvat I/62. Neúnosná doprava na Hodskej ceste, (kde v čase dopravnej špičky neumožňuje ani zrýchlený prejazd záchrannej zdravotníckej služby do nemocnice) je toho jasnou príčinou. Žiaľ nepremyslená a nekoordinovaná výstavba rodinných domov medzi areálom Jednoty a sídliskom za Krásnou, nové aktivity v samotnom areáli Jednoty už toto dopravné prepojenie značne sťažujú.

Závadové lokality: absolútne nezvládnuté sú vnútroblokové priestory. Ako príklad uvádzam lokalitu od nábytku Czafík až po bezprízornú pasáž (prechod ) na Mierové námestie vrátane nefunkčného Námestia detí. Chaotický je priestor za hostincom Limba a pizzeriou Del Corso .Na našich sídliskách, sa roky nerieši nárast požiadaviek na statickú dopravu a rozptylové plochy pre obyvateľov. To čo sa v tejto veci robí je mnohokrát živelné a konštatovanie, že ľudia napísali petíciu proti predloženým riešeniam neobstojí, lebo tieto priestory treba pripravovať za ich priamej účasti a nie na projektových stoloch .

Nedôstojný je celý priestor pred hlavnou Poštou a chýba pešie prepojenie až ku komplexu Mladosť vedľa Vlastivedného múzea. To isté by sa dalo napísať aj o chaotickom riešení statickej dopravy za obchodným domom Univerzál, na sídlisku Zornička a v lokalite za Krásnou pri reštaurácii Papuča, či absurdný prechod pre peších za Slovenskou sporiteľňou s nedotiahnutým námestíčkom pred obchodom COOP-Jednota. To sú lokality, ktoré nemôžu naďalej strpčovať život našim občanom. Chaotické pribúdanie parkovacích státí, smradľavé kontajnerové boxy, neudržovaná zeleň a trávnaté plochy, chýbajúce outdoorové zariadenia pre dospievajúcu mládež a seniorov, bezbariérové prístupy pre vozičkárov a matky s deťmi a mohol by som uviesť aj ďalšie necitlivé zásahy ako napríklad nové zdravotnícke zariadenie na Šafárikovej ulici z výhľadom do všetkých okolitých záhrad rodinných domov.

Ako na to: poviete si, to všetko je pravda, ale kde vziať na to všetko peniaze? Nuž potrebuje to úplne iný prístup. V mestách kde majú veľkých nadnárodných investorov, prispievajú tieto subjekty rádovo 5 krát vyššími prostriedkami na rozvoj mesta, ako je to v našom prípade , nakoľko ich prítomnosť v meste prináša aj mnohé negatíva, s ktorými sa musíme popasovať sami. Rozumné vedenie mesta prinúti všetkých stavebných developerov investovať do okolitej súvisiacej infraštruktúry a v neposlednom rade treba aktivizovať v tomto smere aj našu vlastnú domácu podnikateľskú sféru. Bolo by žiaduce urýchlene obstarať vyššie spomínané územnoplánovacie podklady a koncepcie a tieto dôkladne prerokovať s verejnosťou, čím sa určite pribrzdí živelný spôsob riadenia mesta. Očakávam v tomto smere jednoznačnú nápravu nielen od primátora mesta, ale aj od poslancov, pričom by bolo potrebná aj aktivita Občianskych združení , verejných inštitúcií a občianskych aktivistov. Veď všetkým nám záleží na tom v akom meste žijeme .

Záver: je nesporné, že naše mesto má aj svoje mnohé kladné stránky a kvalitné riešenia – naozaj sa tu dobre žije, ale spomenúť aj tieto aspekty by bolo na ďalší článok. Vždy je však čo naprávať a vylepšovať, na čo som chcel ako odborník v tejto oblasti a rodák z Galanty poukázať.

Ing. arch. Ladislav Struhár


Vytvorené: 22. 11. 2018
Posledná aktualizácia: 22. 11. 2018 20:30
Autor: