Navigácia

Obsah

Tótkomlóšania navštívili Galantu po dvoch rokoch, ich mesto slávi 275. výročie znovuosídlenia

Typ: ostatné
Delegácia z partnerského mesta Slovenský Komlóš – Tótkomlós absolvovala dvojdňovú návštevu Galanty. Bývalú primátorku Ritu Garaj vystriedal v primátorskom kresle Zoltán Zsura. Ako dlhoročný riaditeľ termálneho kúpaliska v Tótkomlósi sa najvýraznejšie zaujímal o rekonštrukciu Galandie.

Delegácia navštívila aj Galantatherm a pozreli si smart technické vychytávky v Galante.

 

Primátor Galanty Peter Paška hovorí o bratských vzťahoch medzi mestami. „Veľmi veľa rodín žije v obidvoch mestách, odkedy sa rozdelili v roku 1947,“ spomína primátor výmenu obyvateľov, v rámci ktorej sa slovenské rodiny vysťahovali z Maďarska a maďarské rodiny zo Slovenska. V Tótkomlósi zostal len malý zvyšok slovenských rodín, a po slovensky už hovorí len malá časť obyvateľov, ich počet stále klesá, i keď slovenská škola v Tótkomlósi prosperuje a jej počet žiakov mierne rastie.

Tótkomlóš slávi tento rok 275. znovuosídlenie mesta. Obývaný bol ale odpradávna, o čom svedčia archeologické vykopávky. Podarilo sa tu nájsť stopy aj po osade z doby arpádovskej (roky 900 až 1300) aj z obdobia 16. storočia. Už okolo roku 1400 Čanádska stolica, kam patrila aj pustatina Komlóš, bola osídlená Slovanmi. Pravdepodobne to boli Srbi a pomoranskí Slovania – Kašubovia. Po nich ostali aj názvy chotára a mestských častí v meste Hódmezővásárhely až do súčasnosti. Nájazd Turkov do Európy začal na začiatku 16. storočia, Turci ovládli toto územie a v roku 1580 ešte na Komlóši evidovali 70 platcov dane. V roku 1596 Sulejman nariadil tatárskym hordám, aby vymazali z povrchu zeme obyvateľov z celej oblasti. Tatári takto spustošili mnohé osady vrátane Komlóšu. Osada zostala prázdna a zarástla zeleňou. Začiatkom 18. storočia prenajímal zemepán pustatinu Nagy Komlós arménskym pastierom. V 18. storočí patrila komlóšska pustatina zemepánovi Rudňanskému, ktorý súhlasil s osídlením slovenskými rodinami. Zemepán mal podmienku, že to musia byť Slováci rovnakého náboženstva a takí, čo majú usporiadané všetky pozdĺžnosti u predchádzajúcich zemepánov. So 45 evanjelickými rodinami pochádzajúcimi zo Svätého Ondreja uzavrel 8. januára 1746 osadnícku zmluvu.  Ďalších 58 rodín prišlo priamo zo Slovenska a ich priezviská podľa obcí, z ktorých pochádzali, sa zachovali dodnes. V polovici 19. storočia sa rozdelili parcely okolo osady na salaše, patriace jednotlivým rodinám. V roku 1854 hovoria záznamy o 84 salašoch. V roku 1938 ich už bolo 485. „V druhej polovici 19. storočia v dôsledku úradnej politiky ubudlo zo štatistík Slovákov, pribudli maďarské inštitúcie. Napriek tomu, že maďarizácia v obci od začiatku 20. storočia do jeho polovice naberala na obrátkach, medzi povedomými Slovákmi bolo dosť takých, ktorí sa aktívne zapájali do politického a kultúrneho zápasu o udržanie identity svojich rodákov,“ píše Ján Jančovič o histórii Komlóša. Keď národnostný útlak neprestával, veľká časť Slovákov zo Slovenského Komlóša využila dohodu medzi Maďarskom a Československom o vzájomnej výmene obyvateľstva a v rokoch 1947-48 sa 939 rodín s celkovým počtom 3254 Slovákov presťahovali na Slovensko a usadili sa v Galante, Horných a Dolných Salibách, Matúškove, Čiernom Brode, Tomášikove a v Mostovej. Potomkovia presídlencov zo Slovenského Komlóša a iných miest a dedín sa združujú v Spolku Slovákov z Maďarska so sídlom v Galante, na čele ktorého stojí Anna Piláriková. 


Vytvorené: 27. 8. 2021
Posledná aktualizácia: 27. 8. 2021 09:28
Autor: Vavrová