Národnou radou Slovenskej republiky bol dňa 15. februára 2002 schválený zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.júla 2002. Za účelom dosiahnutia úrovne služieb v oblasti záchranárskych činností, ktorá je obvyklá v krajinách Európskej únie sa vláda Slovenskej republiky rozhodla pre postupné budovanie integrovaného záchranného systému. Podľa dikcie zákona sa pod pojmom “integrovaný záchranný systém” rozumie záchranný systém, ktorý zabezpečí predovšetkým rýchlu informovanosť, aktivizáciu a efektívne využívanie a koordináciu síl a prostriedkov záchranárskych subjektov pri poskytovaní nevyhnutnej pomoci, ak je ohrozený život, zdravie a majetok alebo životné prostredie alebo ak hrozí nebezpečenstvo vzniku mimoriadnej udalosti resp. počas mimoriadnej udalosti.
Účelom integrovaného záchranného systému je, aby pri ohrození života, zdravia alebo majetku
postihnutý neodkladne a bez omeškania dostal nevyhnutnú pomoc.
V integrovanom záchrannom systéme pôsobia základné záchranné zložky, medzi ktoré patria
Hasičský a záchranný zbor, záchranná zdravotná služba, útvary Policajného zboru a letecký útvar
Ministerstva vnútra SR, kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany, banská záchranná služba a v
ostatnom období je medzi základné záchranné zložky zaraďovaná aj horská služba. V rámci integrovaného
záchranného systému pôsobia aj právnické osoby, občianske združenia a organizácie, ktoré sa zaoberajú
poskytovaním pomoci, záchranárskymi činnosťami alebo humanitnou činnosťou ako ostatné záchranné
zložky.
Základom infraštruktúry integrovaného záchranného systému sú koordinačné strediská na
krajských úradoch, ktorých prioritnou úlohou je koordinácia činností účastníkov integrovaného záchranného
systému v územnej pôsobnosti krajského úradu a zabezpečenie príjmu tiesňového volania pri ohrození
života, zdravia alebo majetku. Na ten účel je od 1. júla 2003 zriadené jednotné európske číslo tiesňového
volania “112” tak, ako je to obvyklé v krajinách Európskej únie. Zriadením čísla tiesňového volania 112 sa
používanie doteraz platných čísel tiesňového volania 150, 155 a 158 neruší.
Voľbou jednotného čísla tiesňového volania 112 sa volajúci dovolá na koordinačné stredisko
integrovaného záchranného systému, ktoré bezodkladne zabezpečí potrebné opatrenia pre poskytnutie
pomoci. Výhodou je, že každý volajúci si ho môže ľahko zapamätať a jeho voľba je jednoduchšia najmä v
obtiažnych situáciách, napríklad v tme alebo miestnosti plnej dymu. Ďalšou výhodou je, že číslo tiesňového
volania 112 využíva veľká časť Európy a tak bude dostupné aj pre cudzincov, ktorí sú už naň zvyknutí.
Podľa dostupných informácií je v európskych krajinách tiesňové číslo 112 zriadené napríklad vo Veľkej
Británii, Taliansku, SRN, Holandsku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Nórsku, Portugalsku, Luxembursku,
Rakúsku, Slovinsku, Turecku a Českej republike.
Dňom 1. júla 2003 sa podarilo rozbehnúť činnosť koordinačných stredísk integrovaného
záchranného systému na krajských úradoch s príjmom tiesňového volania na linke 112. Operátori sa
postupne zapracovali a počiatočné nedostatky v činnosti sa darí eliminovať. Postupne sa zlepšuje aj
spolupráca medzi koordinačnými strediskami a základnými záchrannými zložkami. Veľkým záporom je
však to, že neustále pretrvávajú neoprávnené volania na linku tiesňového volania 112. Len za druhý polrok
2003 ich bolo celkom 2 182 822 z celkového počtu 2 287 422, čo predstavuje 95,4 %.
Dňom 1. januára nadobudol účinnosť zákon č. 310/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý
umožňuje pre integrovaný záchranný systém zabezpečiť identifikáciu a lokalizáciu volajúceho na linky
tiesňového volania. Tým sa vytvára možnosť pre krajské úrady začať s ukladaním pokút, prípadne
podávaním trestných oznámení priamo na fyzické osoby, ktoré sa dopúšťajú porušovania zákona.
| Príloha | Veľkosť |
|---|---|
| integrovanyzs-1.pdf | 52 KB |